Bol vizionár

Navrhoval stroje, ktoré v tom čase neboli uskutočniteľné, no v budúcnosti ich zostrojili. Takými boli napríklad helikoptéra, či potápačský oblek.
Vedomosti na papieri- jedným zo zlomových objavov tej doby
Veľmi pomohol rozšíreniu renesančných myšlienok, učenosti a nových vynálezov, bola kníhtlač. Okolo roku 1440 začal Johannes Gutenberg tlačiť knihy na stroji – omnoho rýchlejšie a vo väčších množstvách, ako predtým. Vďaka tomu sa knihy stali dostupnejšími a s nimi aj vzdelanie pre širšie masy.

symetrie

Pozitívna nálada sa preniesla aj do filozofie. Začalo sa diskutovať o tom, či naozaj platí „Non plus ultra“ – „Nie je nič ďalej“, alebo naopak „Plus ultra“ – „Je niečo ďalej“. Definitívnym a doslovným potvrdením filozofie „Plus ultra“ bol objav Ameriky v roku 1492. Krištof Kolumbus mal pritom o zámorskú plavbu záujem aj vďaka knihe o geografii od svojho otca, ktorá bola vytlačená práve na tlačiarenskom stroji.
Galileo a Newton sú označovaní za otcov modernej fyziky
Niektorí autori tak označujú Galilea, iní Newtona. Obaja však majú veľké zásluhy a ich mená v tejto a nasledujúcej časti využijem na popísanie doby a významných objavov, ktoré počas nej vznikli. Toto obdobie sa totiž označuje aj ako obdobie vedeckej revolúcie.
Objavom Ameriky a začiatkom 16. storočia začína vo vyspelej časti Európy obdobie označované ako novovek. Veda doň vstupuje v asi najlepšom stave vo svojej dovtedajšej histórii. Množstvo bežných ľudí sa zaujíma o nové objavy a vzdelanie, v Európe je niekoľko desiatok univerzít, kde pôsobia profesionálni učitelia a kde sa dajú študovať pokročilé teórie. Tlačiarenské stroje tlačia knihy a poznatky sa šíria o to rýchlejšie.

globus

Aj vedecký pokrok tej doby však mal svoje úskalia. Jedným z nich bolo pôsobenie cirkvi, aj keď práve tá má aj nespornú zásluhu na šírení vzdelania. Mnoho učencov bolo zároveň kňazmi a veľa univerzít bolo založených cirkvou, alebo s jej pomocou, pričom sa na takmer každej z nich učilo aj náboženstvo.
Cirkev však vychádzala z dogmatického prístupu, čo znamenalo, že sa o určitých otázkach nesmelo pochybovať. Súčasťou oficiálneho učenia bola aj Aristotelova prírodná náuka, v rámci ktorej Ptolemajova astronómia hlásala, že Slnko a všetky hviezdy sa točia okolo Zeme. Pozorovania a tvrdenia v rozpore s touto oficiálnou teóriou sa presadzovali len ťažko.

Bol vizionár
3 (60%)1